V roku 1992, keď tento album vyšiel, som chodil ešte na strednú školu a počúval som poväčšine ortodoxnejšie deathmetalové záležitosti. MINISTRY som dovtedy registroval ako kapelu, ktorá ma nezaujala a hrala niečo, čo som v tej dobe nemusel. No už vtedy sa moja ortodoxnosť začala lámať, a to aj vďaka takýmto albumom. Vďakabohu (satanu) za takýchto muzikantov, ktorí sa neboja experimentovať a týmto prinášať pokrok.

Keď sa mi tento album dostal do rúk, moje prvé reakcie boli dosť rozpačité, hlavne preto, že som nedokázal pomenovať, čo sa mi to vlastne dostalo do rúk. Čo do pekla je toto vlastne za muzika? Industrial? Metal? Rock? Pop? A ako sa vlastne tento album volá? ΚΕΦΑΛΗΞΘ, alebo „Psalm 69“? Čo to vlastne všetko ma znamenať? Nebol som ďaleko od toho, aby som tento album zahodil do prepadliska mojej pamäte, ale našťastie sa tak nestalo. Aj napriek rozpakom ma tento album priťahoval a nútil ma, aby som si ho znova a znova púšťal. Napomohlo tomu aj to, že skladba z tohto albumu sa objavila aj na MTV, v programe Headbangers Ball, ktorý som v tej dobe s obľubou sledoval.

Jednoduchý, ubíjajúci rytmus sa v rôznych obmenách, od rýchleho cez ešte rýchlejší až po ultrarýchly vyskytuje na celom albume, do toho nám dvojica Al a Paul naordinovala gitarovo - basové šialenstvo, podporené rôznymi samplami a zvukmi, ktoré produkujú hosťujúci hudobníci. Za zmienku určite stojí gitarista Louis Svitek, známy z kapely M.O.D., alebo z mojej obľúbenej MINDFUNK. Nad týmto všetkým kraľuje Al Jourgensen svojím „spevom“. Alov vokál sa dá len ťažko nazývať spevom, ale do hudby, ktorú MINISTRY produkuje, sedí ako riť na šerbeľ. Jeho ryčanie by sa dalo prirovnať k hlasu šialeného kolportéra, uleteného športového komentátora alebo nesvojprávneho kontrolóra letovej premávky. Alov prejav by sa dal prirovnať ešte k mnohým ľudským činnostiam, ale vždy tam musí byť slovko zdôrazňujúce nie práve príčetnosť.

Keď už by som mal vyzdvihnúť nejaké skladby z tohto albumu, tak by som upriamil pozornosť na tieto: Prvá skladba s názvom „N.W.O.“ je takým „jemným“ upozornením na to, čo vás čaká a neminie. Šialeným výkrikom začínajúca „Just One Fix“ sa začína dosť nenápadne a nudne, no hneď ako Al spustí svoje deklamované „Just One Fix“, tak je všetko inak. Táto skladba v podstate ubíja svojou jednoduchosťou, ale aj napriek tomu nedokážete odpútať svoju pozornosť. Celkom iná je hneď nasledujúca „TV II“, ktorá vám svojím pekelným tempom nedovolí ani si len vydýchnuť. A ak ste pri „TV II“ nemali možnosť si vydýchnuť, tak pri „Hero“ nebudete mať čas sa ani len nadýchnuť. V nasledujúcej klipovke „Jesus Built My Hotrod“, ktorá sa začína recitáciou textu, hosťuje ako spevák, spevák, herec a režisér Gibby Haynes. Ak ste doteraz nemohli poriadne dýchať, tak po tejto skladbe vám budú musieť poskytnúť dýchanie z úst do úst... Dúfajte, že v blízkosti niekto bude a snáď aj osoba opačného pohlavia :-) Ja viem, že Milda asi bude protestovať, ale myslím, že vás, poslucháčov MINISTRY, akékoľvek protesty štvorpercentných nemusia zaujímať :o) Takže poďme ďalej. V osemminútovej „Scarecrow“ si konečne budete môcť vydýchnuť, no v žiadnom prípade sa nebudete sťažovať na nudu. Tento song sa síce valí pomaly, ale poctivo a stále vpred. Citátom z Biblie sa začína siedma skladba v poradí a jej názov dal názov aj celému albumu, v tejto skladbe sa dokonca ozve aj ženský hlas a začína sa dosť bombasticky, aby sa prešlo do absolútneho industriálneho šialenstva. Nejde o nič pekelne rýchle, ale oproti predchádzajúcej skladbe je „Psalm 69“ o dosť rýchlejší. V polke skladby sa znova dočkáte opakovania začiatku a ideme odznova. Predposledná „Corrosion“ je zaradením vyššej rýchlosti, katapultovaná do krajnosti a v tejto skladbe sa dokonca nedočkáte ani „spevu“. Tomuto hovorím pravé šialenstvo. Posledná „Grace“ uzatvára album priam ukážkovo, apokalyptické zvuky posledného súdu prenesené do reálneho života nedovolia nikomu z poslucháčov pochybovať o tom, že týmto albumom MINISTRY vybojovali svoju Final Battle. Mám taký dojem, že som nakoniec priblížil všetky skladby, len či dostatočne... No skúste posúdiť sami.

Ešte ste tento album nepočuli? Ak nie, zožeňte si ho, naozaj to stojí za to. Tento album bol pre mňa prvým od MINISTRY, ktorým ma dokázali nielen zaujať, ale spôsobili moje úplné podľahnutie. Škoda, že sa im tento album už nikdy nepodarilo nielen prekonať, alebo aspoň dosiahnuť rovnakú kvalitu. Niektorí vyzdvihujú nasledujúci počin „Filth Pig“, ale mňa tento počin neoslovil a vrcholom ich tvorby pre mňa, už asi navždy, zostane „Psalm 69“.